‍    Spisovateľka Martina Monošová sa narodila 26. apríla 1972 v Trenčíne, ale za svoje rodné mesto považuje pôvabné mestečko Stará Turá (v Trenčíne bola pôrodnica). Vyštudovala dizajn na Fakulte architektúry STU v Bratislave, kde ju učili takí významní umelci ako akad. maliar J. Bubák (autor prvej emisie slovenksých bankoviek), akad. sochár A. Vika a teoretik umenia profesor Ľ. Petránsky. Od detstva inklinovala ku všetkým druhom umenia, od kreslenia, hudby až po písanie. Na strednej škole viedla školský časopis Kontakt a s prvými poviedkami vyhrala niekoľko študentských literárnych súťaží, no prvej uverejnenej poviedky sa dočkala až počas vysokej školy v časopise Dotyky (1990). Po skončení vysokej školy odišla v r. 2000 na rok ako au-pair do Anglicka a z tejto skúsenosti napísala svoje prvé dva romány. 

‍   Jej prvotina Lásky o piatej vyšla sponzorsky v r. 2005 a tému opérstva ňou vniesla do slov. literatúry ako prvá. Lásky o piatej vyšli v r. 2012 ako reedícia vo vyd. Marenčin PT. Voľné pokračovanie, román Anglické prebúdzania, v ktorom sa príbeh mladej au-pair Petry završuje, vyšiel v r. 2006 vo vyd. Petrus. Od r. 2007 - 2009 žila spolu s manželom v čarovnom belgickom meste Mons, kde napísala svoj tretí román Klišé, ktorý originálnym spôsobom popisuje trojuholník manželskej nevery. Vydalo vyd. Ikar v r. 2010, (2. vydanie: vyd. MarenčinPT 2019). Tento spôsob popisu manželskej nevery sa potom v najbližších rokoch odrazil v tvorbe aj ďalších slov. spisovateliek populárnych románov. 

‍    Od r. 2009 sa profesionálne venuje písaniu kníh, okrajovo tiež interiérovému, módemu a grafickému dizajnu. Ďalšia tvorba: Zlodeji bozkov (2012, vyd. Ikar, 2. vydanie: vyd. Marenčin PT, 2020), príbeh mladučkej fotografky, pracujúcej v obchodnom dome, Sladké sny (2013, vyd. Marenčin PT), príbeh úspešnej speváčky v strednom veku, ktorej svetom otrasie nevhodná láska k podstatne mladšiemu mužovi, Lekcie z nenávisti (2013, vyd. Marenčin PT, 2. vydanie: vyd. Marenčin PT 2022), detektívny príbeh s mierne erotickou zápletkou o zákulisí sveta zlatokopiek a zbohatlíkov. Tento román vyšiel aj v českom preklade ako Lekce z nenávisti (2014, vyd. Brána). Ďalej román Miluje-nemiluje, idem! (2014, vyd. Marenčin PT), ktorý prináša príbeh dvoch žien od mladosti až po zrelú dospelosť, ktorých osudy sa odohrávajú na pozadí prelomových zmien slovenskej spoločnosti od r. 1989 až po r. 2014, vyšlo v češtine pod názvom Vlaštovky ve větru (2021, vyd. Naše vojsko). Posledný z tohto žánru je román Perly tej druhej (2014, vyd. Marenčin PT): príbeh mladej ženy, nešťastne zaľúbenej do ženatého muža.

‍  Martina Monošová sa jedenásť rokov sa venovala mapovaniu výtvarného diela svojej mamy. Bývalá učiteľka Elena Rumánková, maliarka, spisovateľka, skladateľka (skrátka renesenčná osobnosť) je pre Monošovú životným vzorom. V roku výročia maminých 80. narodeninín pre ňu ako dar vydala knihu Harmónia zakliata farbami (2019).

‍   V tvorivej kríze z r. 2016 dostala dobrú radu od významného slovenského dramatika a spisovateľa Viliama Klimáčka (rodáka zo Starej Turej), aby zmenila žáner a od r. 2017 sa začala venovať práci na historickej ságe SOPHIE. Tento príbeh, ktorý bol pôvodne plánovaný ako trilógia, je napokon pentalógiou. Prvý diel Ples u vojvodkyne vyšiel v r. 2018, Rytierova druhá šanca 2019, Ruže pre princeznú 2020, Markízino tajomstvo 2021 a Kráľovná jeho srdca 2022. Všetky vydalo vyd. Marenčin PT. 

‍      Na jeseň r. 2022 sa očakáva vydanie českého prekladu Ples u vévodkyně vo vyd. Motto.

‍    

‍    K svojim knihám si navrhuje obálku.

‍  Zbiera porcelán, rada cestuje, zaujíma sa o keramiku, fotografovanie a ezoteriku. Miluje klobúky, živé kvety a samotu.

‍    V r. 2011 bola zapísaná do zoznamu svetových osobností WHO IS WHO.

‍    Od r. 2006 je Martina Monošová členkou Spolku slovenských spisovateľov.