Miluje-nemiluje, idem!

Lásky o piatejLasky_o_piatej.html
Anglické prebúdzaniaAnglicke_prebudzania.html
KlišéKlise.html
Zlodeji bozkovZlodeji_bozkov.html
Sladké snySladke_sny.html
Sladke_sny.html
Miluje nemiluje idem
Lekcie z nenávistiLekcie_z_nenavisti.html
 
MILUJE-NEMILUJE, IDEM!

o knihe:
vyšla: jún 2014
vydavateľstvo: MARENČIN PT
mäkká väzba 17 x 10,5, 285 strán

tútorka (“krstná mama”)
Petra Nagyová-Džerengová

zvláštne znameniA knihy

* príbeh podľa skutočných udalostí
*obálku si autorka navrhla sama

recenzie

marek-zakopcan.webnode.sk

predaj knihy:
www.abcknihy.sk
www.martinus.skhttp://marek-zakopcan.webnode.sk/news/m-monosova-miluje-nemiluje-idem/http://www.abcknihy.sk/Kniha/miluje-nemiluje-idem-3009964http://www.martinus.sk/?uItem=176467shapeimage_9_link_0shapeimage_9_link_1shapeimage_9_link_2
obsah:

Osudoví muži, ale iba jeden je ten pravý. Dve ženy, ale ani jedna nechce ustúpiť. Andrea a Kristína, ktoré si jedna o druhej myslia “svoje”, by si navzájom nijako neprekážali. No osud chcel, aby sa ich životy ironicky popreplietali do zmotanca, v ktorom sa končia aj omnoho silnejšie ženské priateľstvá. A život im preteká pomedzi prsty...

Príbeh dvoch žien na pozadí dramaticky sa meniacich životných podmienok, vyplývajúcich z veľkých spoločenských zmien od osemdesiatych rokov až po súčasnosť, napísané podľa skutočných udalostí, taká je románová sága Martiny Monošovej: Miluje-nemiluje, idem!

ako kniha vznikla:

Spýtala som sa priateliek, o čom chcú čítať v mojej ďalšej knihe.

“Napíš knihu o nás. O ženách po štyridsiatke, ktoré sme v živote urobili veľa chýb a v čase, keď naše rovesníčky chystajú svojim deťom svadby alebo čakajú prvé vnúčatá, tak my stále ešte len začíname...”

Napriek tomu táto kniha rozhodne nie je určená iba štyridsiatničkam! Zachytáva najdôležitejšie momenty, ktoré formovali osud dvoch hlavných hrdiniek. V chaotickej turbuletnosti spoločenských pomerov, ktorými si Slovensko prešlo za posledných dvadsať päť rokov, predstavujú situácie, opísané v tomto románe, ako i osobné genézy výhier a prehier v láske aj mimo nej, axiómy, ktoré v skutočnom živote môžu formovať každú mladučkú ženu, od prvých lások až kým definitívne dozreje - a to nezávisle na dobe, v ktorej žije. Preto sa v knihe spoľahlivo nájde úplne každá veková kategória od 15 do 45 :-)
Prezentácia knihy:

Prezentácia románovej ságy Miluje-nemiluje, idem! sa uskutočnila v stredu 16. júla 2014 v Letnej čitárni U červeného raka v Bratislave. Moderoval Dado Nagy a krstnou mamou knihy sa stala spisovateľka Petra Nagyová-Džerengová.

S  Peťkou Nagyovou-Džerengovou a Katkou Gillerovou...

Začiatok skoro ohrozil dážď :-)

Kto vie, čo mi to Dado Nagy práve hovorí...

... a s Ingrid Noskovičovou.

Akt “krstu” novej knihy! :-)

Peter Mišák:  NIELEN ŽENSKÝ SVET

recenzia románu: M. Monošová: Miluje-nemiluje, idem!

Literárny týždenník 7-8/2015, 25. 2. 2015










Úvaha o siedmom románe Martiny Monošovej prichádza v čase, keď už je na svete (a verím, že aj úspešne medzi čitateľmi) jej ôsma kniha (Perly tej druhej). Presvedčenie o úspešnosti nie je iba povinnou zdvorilôstkou autorke, ale reálny predpoklad po prečítaní knihy, o ktorej je práve reč. Monošová patrí k autorkám, ktoré svoju literárnu skúsenosť vedia využiť v prospech vlastného talentu a priniesť popri zábave z čítania aj hodnotný umelecký zážitok z dobrej štylizácie, premyslenej kompozície, gradujúceho deja, plného zvratov a prekvapení na jednej strane, zároveň však aj "rámcovo predvídateľného", čo prináša uspokojenie aj menej náročnej čitateľskej duši.

Autorka má jasno, komu píše svoje romány. A má jasno aj v tom, kam sa sama zaraďuje svojou tvorbou. Medzi úspešné tvorkyne, na ktoré sa estétsky pohľad skupiny kritikov pozerá trochu zhora, trochu cez prsty, trochu s úsmevom a možno ani nepozerá. Všetko neprávom, treba dodať. Lebo román Miluje-nemiluje, idem! nepochybne má zopár pozoruhodných umeleckých kvalít, ktoré ho radia k vyspelej súčasnej slovenskej epike.

Ak si Monošová pre kompozíciu tohto románu zvolila časové rámcovanie súčasnosťou a doň umiestnila v najnovších našich dejinách azda najrušnejšie skoro štvrťstoročie, ukazuje sa, že má nielen šťastnú ruku, ale aj zmysel pre zaostrovanie na detaily (charakterov, citových prežívaní, vzťahov muž-žena, partner-partnerka!, čím takpovediac zdôveryhodňuje text. Striedavo ho "vkladá do úst" protagonistkám Andrei a Kristíne a videnie skutočnosti tak "prešvenkúva" do ich videnia. Prezrádza na seba, že dobre pozná ľudskú dušu, že sa v nej dokonca vyzná, teda zjednodušene povedané, je dobrá psychologička. Ľahko však byť dobrou psychologičkou, keď tie najnáročnejšie pokusy uskutočnila takrečeno na vlastnej koži; o čiastočnej autobiografickosti textu/románu totiž asi netreba pochybovať. No je to tak v poriadku, ba v duchu umeleckých odkazov tých najlepších (nielen) našich tvorcov.

Jazyk románu prezrádza dôslednosť. V rovine rozprávača (je jej len málo) si zachováva vysokú kultivovanosť, v rovine postáv, ktoré prerozprávajú prakticky celý román, sa autorka prispôsobuje hovorovému štýlu a robí to veľmi citlivo a skúsene. Iný hovorový štýl bol v časoch predprevratových a v časoch prevratových zmien spoločnosti, kam ukladá začiatok príbehu, iný je na prelome tisícročí. A autorka je v tomto možno až minuciózne dôsledná.

Protagonistky Andrea a Kristína sú, pravdaže, ako postavy najplastickejšie, no len v máločom za nimi zaostáva rad "vedľajších postáv", predovšetkým mužov, ktorí im vstupujú do životov, aby im ich komplikovali a strpčovali, vzápätí z nich utekajú, aby boli veci ešte horšie a komplikovanejšie a aby si šikovné ženy so všetkým priam bravúrne poradili. (K vedľajším ženským postavám sa autorka správa akosi vľúdnejšie a s nadhľadom, dokazuje to napríklad postava Kristíninej matky.)

Mechanické zaraďovanie a zoraďovanie literárnych textov (prevažne) ženských autoriek do kategórií (prevažne) "ženskej" literatúry neobstojí nielen v prípade tohto románu, ale pociťuje sa (aspoň v slušnej spoločnosti by sa malo pociťovať) ako povrchné a neveľmi slušné.

Už dlhší čas sme svedkami - tento román je iba ďalším dôkazom - nezvyčajného úspechu textov/kníh/knižiek práve tejto proviniencie nie pre povrchnosť deja a schematickosť či plošnosť postáv, ale naopak, pre ostrosť videnia (najmä súčasných) reálií, plastickosť ich zobrazenia a nezvyčajnú živosť i životaschopnosť protagonistov (a najmä protagonistiek) týchto príbehov.

Siedmy román Martiny Monošovej Miluje-nemiluje, idem! rozhodne nepatrí k (výlučne) zábavnému čítaniu, hoci zábavnosť je (môže byť) jednou z tých dôležitejších jeho funkcií. V každom prípade je čo čítať (ako sa ukázalo, aj o čom písať) a aj o čom premýšľať. Autorka nedáva na všetko pohotové odpovede. Naopak, dáva zaujímavé otázky a na tie nech si odpovedia čitateľky samy. Mali by aj čitatelia, Monošovej román totiž nie je len svetom žien.

Recenzia v Literárnom týždenníku: